"Na negatívny vývoj verejných financií má vplyv nielen vysoká
spotreba štátu, ale aj nízka spotreba domácností spôsobená
pretrvávajúcim rastom spotrebiteľských cien. Inflácia je už zrejme za
svojím vrcholom, no v prvých šiestich mesiacoch roka sa udržala nad
úrovňou 10 %, a to aj z dôvodu vysokých cien energií či pohonných hmôt
pre vojnový konflikt na Ukrajine," priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Negatívny vývoj vo verejných financiách je podľa analytikov kontrolného
úradu zapríčinený aj tým, že poslanci Národnej rady (NR) SR tento rok
schválili legislatívne zmeny, ktoré neboli finančne kryté v schválenom
rozpočte na rok 2023.
"Parlament schválil rezervu vlády, ktorú môže kabinet použiť na
krytie nových zákonných záväzkov štátu voči občanom či inštitúciám v
sume 858 miliónov eur. Ostatné zmeny v sociálnej a dôchodkovej politike
však so sebou priniesli mimoriadne výdavky, a to až na úrovni jednej
miliardy eur," upozornil Andrassy.
Prijaté zmeny zahŕňali napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá
so sebou prináša navýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne (SP) o 524
miliónov eur, rodičovský dôchodok si vyžiada sumu 260 miliónov eur.
Zvýšenie daňového bonusu na dieťa zaťaží verejný rozpočet ďalšími 254
miliónmi eur.
Naopak, pozitívom tohtoročnej rozpočtovej bilancie je vyšší výber dane z
pridanej hodnoty o 365 miliónov eur za prvý polrok, ako aj výrazne
vyššie čerpanie eurofondov. Úroveň ich čerpania sa koncom leta dostala
na úroveň 77 %. NKÚ však upozornil, že ešte stále ostáva dočerpať a
následne aj transparentne zúčtovať 3,3 miliardy eur z týchto zdrojov.
Rizikom pre verejné financie v tomto roku je podľa kontrolného úradu
tiež horší výber sociálnych a zdravotných odvodov. Na výplatu dôchodkov
potrebuje SP viac ako 4,4 miliardy eur a nemocenské dávky zaťažujú jej
rozpočet viac ako pol miliardou eur. Za prvých šesť mesiacov roka
chýbalo v starobnom poistení 1,7 miliardy eur, pričom tento negatívny
trend v rozpočte SP riešila vláda transferom zo štátneho rozpočtu na
úrovni 360 miliónov eur. Negatívny vývoj zaznamenali kontrolóri aj u
všetkých troch zdravotných poisťovní.
"Vývoj rozpočtu nám ukazuje, že v prvom polroku sa dostala do
negatívnych čísel každá zdravotná poisťovňa, pričom najväčšie riziká
indikujeme pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde sa strata vyšplhala
nad 100 miliónov eur," upozornil Andrassy. Národní kontrolóri
pripravujú pre rok 2024 rozsiahlu kontrolu hospodárenia a nakladania s
verejnými financiami v rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Analytici NKÚ vo svojej správe upriamili pozornosť aj na stúpajúcu výšku
hrubého verejného dlhu, ktorý v závere roka môže prekročiť sumu 70
miliárd eur a dostať sa tak na úroveň necelých 58 % HDP. "Ochrana
dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zapísaná nielen v ústave,
ale je to krok, ktorým musí každá vláda garantovať občanom zodpovedný a
udržateľný prístup k nakladaniu s verejnými zdrojmi, ktoré generujú
samotní občania či podnikateľské subjekty. Dnes bez rozumnej
konsolidácie zaťažujeme a ohrozujeme finančne rozvojové či sociálne
spravodlivé fungovanie budúcich generácií," dodal Andrassy.